Belianska výšivka

Belianska výšivka nehýrila veľmi farebnosťou.
Belianky najskôr vyšívali konopnou cvernou a používali veľmi jemné farby. Na starých vzoroch prevládala žltá farba a jej odtiene. Volali ju aj "cirková". Bol to odtieň žltej do okrova, až do zlata.
Odtieň oranžovej volali "rúdená". Často používali bielu farbu. Kroj vyšitý bielou farbou bol smútočný. Nosil sa vtedy, keď žene umrelo dieťa alebo muž.
Cez pôst alebo na pohreb nosili kroj vyšitý do fialova.
Najfarebnejšie výšivky mal svadobný a sviatočný odev.
Každodenný odev nevyšívali vôbec alebo len veľmi nepatrne. Prípadne nosili zodraný sviatočný odev.
Keď muži začali chodiť do sveta, nosievali ženám rôzne bavlnky a farby, ktorými si ich farbili. Vzory sa stali pestrejšími. Začiatkom 20. storočia sa začala používať aj modrá, zelená, bordová a iné farby. Tieto však už neboli typické pre archaický belianský kroj.

Spôsoby vyšívania
Belianska výšivka sa vyšívala trojakým spôsobom. Všetky tri spôsoby boli známe aj v okolí. Mohlo sa stať, že jeden vzor bol vyšitý aj dvojakým spôsobom.

Spôsoby vyšívania:

• "na stehi" - jednotlivé stehy sa ukladali tesne vedľa seba a vytvárali geometrické tvary. Ak sa vyšívačka pomýlila len o jeden steh, celý vzor vyšiel krivo.
• "na tahano" - nitky sa po dĺžke vyťahovali a na prečnych sa vyšívalo.
• "na virezávano" - vzorček sa obšil a nitky sa potom vyrezali.

Okrem týchto spôsobov bol ešte jeden druh, ktorým sa však vyšívala iba jedna furma na šorci a zástere. Nazývali ho "vibieranie", lebo sa vyšíval po jednotlivých "rámoch". Na rozdiel od predchádzajúcich troch bol veľmi náročný. Kvalitne ho vedeli urobiť len niektoré ženy.

Belianske vzory
Belianských vzorov bolo mnoho. Kroj mal vždy len jeden základný vzor, ktorý bol vyšitý na "furme šorca", "na vibieraní fertuchi", na "šate" a na hlavnom rade výšiviek "pierauníc". Vtedy sa povedalo, že kroj je vyšitý "na jennu furmu".

Najznámejšie vzory:

"Na srcá"
Keď vzorček bol v podobe sŕdc vyšitý tak, že srdiečka sa bozkávali špicami, vzor sa volal "na boškávané srcá". Ak srdiečka boli v jednom rade a striedavo otočné raz hore, raz dolu, takúto výšivku nazývali "na polsŕc". Podľa množstva srdiečok v základnom vzore celá výšivka mala pomenovanie napr. "na štiri srcá", "na štiri boškávané srcá", alebo "na osem sŕc". Najčastejšie boli štyri alebo osem. Ak boli iba po dvoch alebo jednom, hovorili iba "na srcá". Podobne je to aj u iných vzorov.
Každá výšivka mala základný vzor. Medzi základnými vzormi sa nachádzali "perká" (boli zakončené na kríže alebo na kladivko) alebo "caletki". Na najstarších vzoroch perká neboli.

"Na kluki"
Vzor mohol byť rôzny. Kľučky buď vyšívali ležato, alebo postojačky. Podľa toho sa vzory volali "na ležaté kluki" a "na stojaté kluki". Tak isto mohli mať iný počet ako u srdiečok, napr. "na štiri ležaté kluki"

"Na ruže"
Vzorov "na ruže" bolo tiež viac. Záležalo na tom, aké tvary mali jednotlivé ružičky. Mohli byť "na ohrázané ruže", "na perkuvané ruže" a "na klieštikované ruže" - tento vzor mal pomenovanie aj "na strapaté ruže" alebo "na villičky".
Počty sú podobné ako v predchádzajúcich vzoroch, napr. "na štiri ruže" alebo "na štiri perkuvané ruže".

Ďalšie vzory:

"na mehenickú furmu", "na zahíbančeki", "na poháriki", tie sa tiež delili podľa počtu pohárikov na základnom mieste výšivky, "na slivečki", "na ohrebielka", "na ostroški", "na krivé chodníki", "na očká" alebo "na štiri očká", aj "na kolečká" alebo "na kurie ritki", "na klúč". Mohol byť i samostatný vzor "na perká".

Uvedené vzory boli veľmi náročné na prácu i na čas. Umelecky najhodnotnejšie sú tie, ktoré sa zachovali na starom "zrebnom" plátne, lebo tie sú najstaršie.
Ale každý beliansky vzor, vyšitý aj v súčasnosti obyčajnou kúpenou bavlnkou na paname, je veľmi vyhľadávaný a obdivovaný.