E-mail: podatelna@valaskabela.sk | Tel.: 046 5458 120 RSS Mapa stránok | Úradná tabuľa | 
Obec Valaská Belá

Slovensko - Slovakia

Vlajka slovenskej republiky

Hymna Slovenskej republiky 

Nad Tatrou sa blýskaje hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844.
Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy do Levoče. Melódiu pre ňu našiel, keď na tejto ceste počul ľudovú pieseň Kopala studienku.


Základné údaje

Prezident Slovenskej republiky:Andrej Kiska (od r. 2014)
Štátne zriadenie: republika
Hlavné mesto:
Bratislava (452 288 obyvateľov)
Veľké mestá:Košice (240 915), Prešov (92 687), Nitra (87 357), Žilina (86 685) Banská Bystrica (84 919), Trnava (70 191), Martin (60 772), Trenčín (58 872), Poprad (55 037), Prievidza (54 405), Zvolen (44 328).
Počet krajov:8
Počet okresov:79
Počet obyvateľov:5 367 790
Úradný jazyk:slovenský jazyk
Národnosť:slovenská (86%), maďarská (10%), ostatné – rómska, česká, rusínska, nemecká, ukrajinská, poľská.

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika.Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom.

Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Geografická poloha

Slovensko je vnútrozemský štát, temer v srdci Európy. Oddávna Slovenskom prechádzali dôležité dopravné a obchodné cesty medzi Baltským a Jadranským morom a medzi Čiernym a Severným morom. Slovensko zaberá časť karpatského oblúka, na juh od Karpát leží Panónska panva, kde pozdĺž Dunaja siaha Podunajská nížina, na východe krajiny sa rozprestiera východoslovenská nížina.
Najsevernejší bod je pri Babej hore na Orave, najjužnejší bod pri Patinciach pri Komárne, najzápadnejší bod Slovenska je pri Záhorskej Vsi, najvýchodnejší pri Novej Sedlici. Od Záhorskej Vsi po Novú Sedlicu má Slovensko 428 km. Výškové rozpätie Slovenska je od 94 m n.m. v Strede nad Bodrogom v južnom výbežku východoslovenskej nížiny po 2655 m n.m. vysoký Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách.

Mestá

    Na Slovensku je 138 miest, z toho 2 sú veľkomestá – Bratislava a Košice, a 2 885 samostatných obcí. V mestách žije vyše 57 percent populácie.

    Povrch

      Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina.

      Podnebie

        Podnebie Slovenska sa nachádza ne rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny: nížiny, kotliny a hory.
        Pre horské oblasti sú charakteristické teplotné inverzie, najmä v jarnom a jesennom období. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 5,5 C po 10 C.
        Najnižšia teplota bola na Slovensku nameraná vo Zvolenskej kotline: - 41 C ( 11.2.1929), najvyššia teplota v Komárne +39,8 C ( 5.7. 1950).

        Vodstvo

          Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Morava, Dunaj, Tisa. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso.
          Najviac priehrad je na Váhu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľová, Nosice a iné. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou. Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove.

          Rastlinstvo

            Dôsledkom rôznych typov hornín, pôdy, klímy, nadmorskej výšky a i. sa na Slovensku doposiaľ zistilo viac ako 3000 druhov rastlín, z nich mnohé vzácne endemity. Slovensko sa nachádza v pásme zmiešaných lesov. Lesy pokrývajú cca 40 % jeho územia.

            Živočíšstvo

              Na Slovensku sa nachádzajú živočíchy niekoľkých druhov živočíšneho spoločenstva.Typickí zástupcovia sú napr. zajac, jarabica, hraboš, diviak, srna, jastrab, ďateľ, veverica, medveď, rys, hlucháň, líška, jeleň, vlk, divá kačica,hus, bocian, žaby, rôzne druhy rýb,napr. pstruh, kapor, mrena, atď. Niektoré živočíchy sú prísne chránené, napr. kamzík a svišť.

              Ochrana prírody

                Ochrana prírody má na Slovensku svoje historické tradície a je na veľmi dobrej úrovni. V súčasnosti je na Slovensku 7 národných parkov: Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Malá Fatra, Národný park Muránska planina,Národný park Poloniny.
                Výmera národných parkov je 243 219 ha (4,96 % z rozlohy Slovenska). Hlavné funkcie národných parkov spočívajú v ochrane prírodných procesov, usmerňovaní turistiky, v environmentálnej a ekologickej výchove.

                Zemepisné zaujímavosti

                Svetové strany
                •    najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici
                •    najjužnejší bod: Patince najzápadnejší bod: Záhorská Ves
                •    najvýchodnejší bod: Nová Sedlica (hraničný trojmedzník)

                Nadmorská výška
                •    najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
                •    najnižší bod: hladina rieky Bodrog pri Strede nad Bodrogom (94 m n. m.)

                Stredy
                •    stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/- 5 – 10 km
                •    geometrický stred Slovenska: kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.), ťažisko štátneho územia
                •    stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/- 5 – 10 km)

                Hranice
                •    celkovo 1 672 km
                •    najkratšia s Ukrajinou (98 km)
                •    najdlhšia s Maďarskom (679 km)
                •    s Poľskom 547 km
                •    s Rakúskom 106 km
                •    s Českom 252 km
                •    index štátnych hraníc: 2,1

                Vzdialenosti (vzdušné)
                •    najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
                •    najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
                •    najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori

                Obyvateľstvo

                •    Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky
                •    Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov
                •    Najväčšiu hustotu zaľudnenia majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský
                •    Najväčšiu rozlohu majú mestá: Bratislava, mesto Vysoké Tatry a Košice

                Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.

                Národnosti

                  Národnostné uloženie v roku 2006: Slováci (85,8 %), Maďari (9,5 %) - najmä v pásme pri hraniciach s Maďarskom, Rómovia (1,8 %), menšími menšinami sú Česi (0,8 %), Rusíni (0,4 %) a Ukrajinci (0,2 %), Nemci (0,1 %) a Poliaci.

                  HORE