Belianska svadba 2. časť

Zaujímavou časťou belanskej svadby bolo zavíjanie nevesty. Všetky svadobné zvyky sa robili s veľkým citom k rozžialenej neveste, ktorá odchádzala po svadbe z domu rodičov do ženíchovho domu.
Pri zavíjaní nevesty do šaty ženy spievajú:

Rada by ja, rada, dve mamičky mala, ale by ja radšej svoju poslúchala.
Ach mamička moja, vaša rada dobrá, keď vy mi umriete, ktože mi ju dodá.
Dodá ti ju, dodá, ta svokruša hrdá, ale ti ju bude počúvati bieda.
U mojej mamičky chlebíček na stole, u tvojej Janíček zavretý v komore.
U mojej mamičky syra, masla dosti, a u tvojej Janíček ani poctivosti.

Zbohom, zbohom, ach mamička moja,
už ja idem von z vašieho dvora.
Už ja idem cez tie šíre hory,
ach mamička moja, veď ma hlávka bolí.
Hory, hory zašumte tichučko,
povedzte mi len jedno slovíčko.
či ma ľúbi, či ma nezanechá,
či si ešte na mňa môj milý spomína.
Spomína, spomína, aj mi odkuzuje,
že je koniec tej mojej slobode.
Slobodienka, gde si sa podela,
ako ranná zora za hory zapadla.

Po zavití nevesta vstane z mažiara, jedna družica jej prinesie radostník, ktorý nevesta ponúka svadobčanom.
Keď sa svadobná hostina chýlila ku koncu, nevesta zakrútila do batoha toľko "caletiek" a "pupákov", koľko bolo hostí a k tomu po kúsku mäsa. S týmto radostníkom na chrbte vyskočila na stôl. Hudba hrala a ona sa trikrát zatočila. Potom zložila batoh. Starý svat rozdával z neho každému hosťovi. To bol znak, že svadobná hostina končí a treba sa rozchádzať.