Sklenári

Belanskí sklenári si sklo nakupovali výlučne z gápelske huty a zasklievali nimi okná po okolí. Na prenášanie skla používali drevenú krošňu. Neskôr odchádzali sklenári aj do vzdialenejších oblastí na tzv. hauzírky. Brávali so sebou už aj 12-ročných chlapcov aby sa priúčali remeslu. Priemerný zárobok za sezónu bol 800 - 1000 predvojnových korún. Pracovným náradím bol nôž na tmel, odsekávací nôž, štiftové kladivko, kladivko na odsekávanie starého tmelu, kliešte, pravítko, prieboj na vyrážanie starých klincov a klince. Pôvodne sa na hauzírky chodievalo pešo, neskôr, do vzdialenejších oblastí a do cudziny, aj vlakom
V 18. storočí belanskí sklenári hauzírovali voľne bez obmedzenia. Niektorí sa dostali až do Ameriky. Odvtedy koluje o nich vtip, že keď Krištof Kolombus objavil Ameriku, na brehu ho vítal Belan.
Koncom 19. storočia začali mať maďarské a české úrady výhrady k takto prevádzanému remeslu a robili im prekážky. Často ich posielali naspäť do rodnej zeme. Od roku 1902 povoľovali len tomu, kto mal živnostenskú legitimáciu.

Programové číslo Sklenári predstavujeodchod sklenárov - oknárov s krošňou do sveta za robotou, návrat naspäť, a taktiež ukážku zasklievania okien.

Ukážka:

Ľudová hudba hrá motív z piesne, keď sa Belan preč do sveta poberal.

Z lazov i z dediny, do sveta išli celé rodiny.
A vraj až z ďalekej Ameriky, ozývali sa sklenrove výkriky.
Keď sa Belan do sveta poberal, brašňu skla so sebou bral,
Studenec, Škrípov i Stanák za sebou zanechal...

Sklenári idú s krošňami a vyprevádzajú ich ženy.

Sklenári hlasno volajú: Okná robiť, okná.
Gazdiná im vyjde v ústrety a hovorí: Dobrý deň, páni majstri zagitujte mi tento rám.
Sklenár odpovedá: To je maličkosť, raz-dva to bude hotové.
Oknári gitujú rám a jeden hovorí: Ale veď si zaspievajme...

Ja som oknárov syn, okná robiť musím.
Okná pogitovať, dievča pomilovať - to ja robiť musím.

Dospievajú a jeden kričí: Gazdiná, už je to hotové. A koštuje to dva šestáky...
Gazdiná: Nech sa páči.
Oknári sa poďakujú, pozdravia a odchádzajú.

Prichádzajú druhí sklenári, vyjde gazdiná a zasklievajú jej okno. Ona ich medzitým ponúka studeným mliekom, zaplatí im a odchádza.

Obe partie kričia: Okná zasklievať, okná...

Najmladší sklenár hovorí: Apo, aha, veď sme tu neni sami, sú tu aj naši rodáci.
Vítajú sa a rozprávajú, koľko ktorí zarobili. Nakoniec spievajú pieseň:

V prostred Ameriky krčma murovaná,
a v nej sa schádzajú belani krajania.
Keď sa schádzajú, pekne si spievajú.