Kňaz Spoločnosti Ježišovej, narodil sa 19. júna 1931 vo Valaskej Belej. Otec bol živnostník, matka v domácnosti – mali 10 detí. Študoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom a archívnictvo na bratislavskej Filozofickej fakulte UK. Roku 1963 opustil Slovensko s úmyslom vyštudovať za kňaza a stať sa rehoľníkom. V Ríme ho prijali na Lateránsku univerzitu a kňazské formovanie dostal v Kolégiu sv. Jána Nepomuckého.
Dňa 1. marca 1969 prijal z rúk biskupa Pavla Hnilicu sviatosť kňazstva a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. V nemeckom Koblenzi sa zapojil do apoštolskej iniciatívy Pro Fratribus, ktorej „dušou“ bolo Fatimské posolstvo. S rovnakým názvom vychádzal náboženský bulletin informujúci o dianí v Cirkvi v bývalých komunistických krajinách, ktorého nemeckú redakciu páter Sebastian viedol.
Sebastian Labo sa vyznačuje osobitnou oddanosťou a láskou voči pápežovi Jánovi Pavlovi II. Napísal o ňom niekoľko kníh ( Zabijem pastiera, Lietajúci pútnik 20. storočia I-V, z návštev na Slovensku v rokoch 1990 a 1995 Posol lásky a pokoja a Apoštol národov 20. storočia, a knihu Utrpenie, smrť a pohreb Jána Pavla Veľkého). Vo februári 1999 mu bolo udelené čestné občianstvo obce Valaská Belá.
11. decembra 2007 udelila Trnavská univerzita Sebastianovi Labovi titul Doctor Honoris Causa.
Páter Sebastian Labo patrí od 7. januára 2009 medzi nositeľov najvyšších štátnych vyznamenaní SR. Vyznamenanie Pribinov kríž III. triedyprevzal v priestoroch Slovenskej národnej rady v Bratislave od prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Páter Sebastian Labo SJ zomrel 22. mája 2014 v Ivanke pri Dunaji vo veku nedožitých 83 rokov.