Milí deviataci,
lúčenie je smutné. To vaše je o to smutnejšie, že odchádzate do sveta ešte len v rozlete síl, mladí, neskúsení a neviete, či vás tento náš veľký, zložitý svet prijme láskavo, alebo vám pripraví mnohé prekvapenia.
Určite každému z vás prebehne pred očami tých uplynulých deväť rokov. Neboli to vždy roky ľahké, no boli krásne a hlavne veľmi dôležité. Veď si len spomeňte na tých ustráchaných prváčikov, ktorí pred deviatimi rokmi, s novými taškami na pleciach, prekročili prah základnej školy. Čo sa odvtedy zmenilo? Veľa! Veď vďaka trpezlivosti učiteľov a rodičov už viete, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že zem je guľatá. Naučili ste sa však aj vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie.
Prežili ste v základnej škole deväť rokov a to predsa niečo znamená. Znamená to opustiť minulosť prežitú v tejto škole – tú vám nikto nevezme, ale budúcnosť vám nikto nedaruje. Musíte si ju vytvoriť sami. Preto každému z vás prajeme, aby ste vo svete našli svoje šťastie a vzájomnými silami ho pretvárali k lepšiemu, krajšiemu.