Fauna
Klimatické podmienky ovplyvnili zloženie živočíšstva. Prelínajú sa tu živočíchy žijúce v nížinách s druhmi viazanými na horské oblasti.
Z bezstavovcov:bystrušky, cikády, rôzne druhy čmeľov. Zo vzácnych: jasoň červenooký, vidlochvost feniklový.
Zo stavovcov:vo vodách – ryby napr.: pstruh, hlaváče, slíž, belička potočná; ďalej mloky, salamandry škvrnité, ropuchy, rosničky zelené. Na skalách - jašteričky, hady (užovka stromová).
Z vtáctva:dravce (jastrab, myšiak hôrny, orol skalný, sokol rároh, sova obyčajná).
Spevavce:krkavce, strakoše, sýkorky, drozdy, slávik obyčajný, stehlík, a. i.
Cicavce:jež, piskorky, netopiere, kuna skalná, jazvec, líška, divá sviňa, jelenia a srnčia zver. Vyskytuje sa tu aj medveď hnedý.
Flóra
Je výsledkom dlhodobých procesov, klimatických podmienok, aj vývoja spoločnosti. Odráža sa vplyv človeka na prírodné prostredie. Z najvzácnejších rastlín: žltohlav najvyšší, veternica narcisovokvetá, horcokvet Clusiov, klinček včasný, astra alpínska, a pod. Doliny predstavujú cesty prechodu teplomilných druhov do horských oblastí. Podložia vápencov a dolomitov podmieňujú typológiu rastlinstva. V celej oblasti je najrozšírenejšia drevina buk lesný, jedľa biela a dubiny (dub plstnatý). Vo vyšších polohách – javor horský, jaseň štíhly. V údolí potokov – lipy a jelše. Bohaté je krovinové zastúpenie – svíb krvavý, brekyňa obyčajná, lieska obyčajná, borievka, vtáčí zob a iné. Bylinná zložka: teplomilné, horské až vysokohorské druhy. Hojný výskyt: srnovník purpurový, medvedí cesnak, prilbica modrá, marinka voňavá, papraď samičia, fialka lesná, kyslička obyčajná, hluchavka žltá. Z chránených ohrozených druhov (v tônistých lesoch) sú: chvostník jedľovitý, plavúň obyčajný. Na skalách a v starých bučinách: jelení jazyk. Podhorské lúky sú typické pre výskyt žltohlava najvyššieho, ľalie zlatohlavej. Na vlhkých kvetnatých lúkach bol nájdený mečík škridlicovitý, hmyzovník čmeľový.
Chránené územia
Najväčšou CHKO sú Strážovské vrchy. Za CHKO bolo územie vyhlásené v roku 1989. Strážovské vrchy majú povahu lesných porastov s enklávou horských lúk. Vzáca fauna: medveď hnedý, havran čierny, fúzač alpský. Súkromná prírodná rezervácia Rysia.Má rozlohu 30,49 ha a nachádza sa v centrálnej časti Strážovských vrchov v katastri obce Valaská Belá, v povodí rieky Nitrica. Pôvodne tento les vlastnil súkromný majiteľ zo stredného Slovenska, ktorý ho Lesoochranárskemu združeniu VLK daroval. V lese sa neťaží od roku 1994. Za rezerváciu bol vyhlásený v roku 2004. Rysia sa tak stala druhou súkromnou rezerváciou v strednej a východnej Európe a platí v nej najvyšší, piaty stupeň ochrany. Prielom potoka Belankyje od roku 1990 prírodnou pamiatkou. Tok Belanky v časti obce Podskálie prelamuje úzky pás vápencov so strmými svahmi. Územie má charakter skalnej stepi s teplomilnou a vápenecmilnou vegetáciou. Ďalšie významné lokality: Alúvium potoka Belanka, Slávikova dolina, potok Jasenina, Kohútova dolina.
Geologický vývoj
Ide o podmorský chrbát, ktorého os v dávnoveku sledovala odkryté kryštalické bridlice. Prehĺbenie mora počas spodného triasu sa odrazilo na usadeninách. Sú to tmavé vápence a dolomity. V okolí Valaskej Belej dominujú vápence. Náleziská svedčia o pozostatkoch morských živočíchov. (oblasti: Gápel a Homôlka), zvyšky prvokov, dierkovce, mriežkovce, nálevníky, lastúrniky, ježovky. V paleolite – návrat mora. Jeho ústup nastáva v oligocéne ( 42 mil. rokov). V neogénnej perióde začína rozsiahla sopečná činnosť (južne od Strážovských vrchov). V štvrtohorách nastávajú výrazné klimatické zmeny. Z hľadiska geomorfologického: celé územie spadá do Strážovských vrchov (Zliechovská pahorkatina, Nitrické vrchy, Malá Magura).
Riečna sieť
Najvýznamnejším odvodňovacím tokom sledovaného územia je riečka Nitrica, miestnymi obyvateľmi zvaná Belanka. Rieka vyviera pod Homôlkou ( 900 metrov nad morom). Dĺžka rieky je 51,4 km. Odvodňuje územie s rozlohou 181 kilometrov štvorcových. Je pravostranným prítokom rieky Nitra. Priberá do seba Škripský potok (cez Škripskú dolinu). Druhý významný tok je rieka Jasenina, ľavostranný prítok rieky Nitra. Pramení pod vrchom Okrúhle (700 metrov n. m. ). Priberá potoky z Kohútovej, Zliechovskej, či Slávikovej doliny. Veľkosť jej povodia je 58 km štvorcových. Maximálne prietoky sú v období topenia sa snehu. Minimálne prietoky bývajú v zimných mesiacoch.
Klíma
Ide o dve klimatické oblasti – v strednej časti (sever – juh) je vrchovinový, mierne teplý, vlhký, a severne od rieky Nitrice vrchovinový, mierne teplý a veľmi vlhký okrsok. Priemerná ročná teplota od 7, 5 st. C do 8, 5 st. C. Najteplejšie sú letné mesiace. Maximum – v auguste (nad 32 st. C). V zime najnižšia teplota – 23 st. C, najviac v decembri a februári. Mrazových dní býva v priemere 130 za rok. Prvé mrazy bývajú už v októbri. Vo Valaskej Belej spadne v priemere cca 900 mm zrážok ročne. (najviac máj, jún, najmenej január, február). Sneh sa udržiava v priemere 75 dní v roku. Prvý sneh už v októbri, posledný v apríli. Najviac snehu býva v januári ( až 22 dní). Denná oblačnosť neprevyšuje 20 %. Najviac – v letných mesiacoch. Zamračených dní v priemere roka cca 140 -150 dní.
Pramene:
Králik V.,Mgr., Analýza rozptýleného osídlenia v Strážovských vrchoch (diplomová práca PF UK v Bratislave, 2002/2003 )
Straková-Striešková, M.,l982 - Stručný prehľad vegetácie k botanickým exkurziám na hornom Ponitrí.