Ľudový odev
Obec Valaská Belá....
Obnova obce....
PHSR obce
Územný plán obce
História obce....
Výročia obce....
Samospráva....
Spoločný obecný úrad
Úradná tabuľa
Povinne zverejňované info....
Výberové konania....
Voľby....
Priemysel....
Poľnohospodárstvo
Dobrovoľný hasičský zbor....
Mikroregión MS....
MAS Magura - Strážov....
Infosystém cintorín
Užitočné telefónne čísla
Spravodajstvo
Pracovné miesta
Zaujímavé linky....





Dátum pridania: 17.04.2008        Počet zobrazení: 17139          tlačiť článok

Ľudový odev

Odev patrí medzi podstatné prejavy hmotnej ľudskej kultúry. Jeho dejiny a výrazové prostriedky sú odrazom vývoja ľudstva, jeho života, životného štýlu a kultúrnej úrovne. Odev každého národa je zároveň aj znakom jeho národného povedomia a národnej hrdosti.
Ľudový odev je úzko spätý s históriou národa a jeho spôsobom života.

Beliansky kroj - typovo je zaradený do Čičmian, Zliechova a Fačkova. Zachoval si mnoho archaických prvkov a svojim výzorom bol predurčený na to, aby sa v ňom hľadal prototyp starého slovenského, ba aj slovanského odevu.
V súčasnosti, aj keď kroj sa už nenosí, mnohé ženy si ho opatrujú ako oko v hlave až dodnes. Opatrne, ako poklad ho vyťahujú zo zaprášených truhlíc, kde je vzorne uložený. Veľkú tradíciu má vyšívaný kroj. Jednotlivé druhy výšiviek sa učili oddávna dievky od svojich matiek a starých mám. Každá chcela mať kroj čo najkrajší. Tak sa výšivky tradovali z pokolenia na pokolenie a zachovali sa dodnes. Mnohé ženy aj dnes vyšívajú staré vzory na obrusy, vankúše, prikrývky. Farby, ktoré prevažujú, sú belasá oranžová, červená. Je to slovenská rarita.
Škoda, že záujem mladej generácie o uchovanie týchto tradícií už upadá. Mladé ženy nemajú čas ani záujem učiť sa vyšívať a kroje, ktoré zdedili, zväčša popredali, alebo darovali.


Štruktúra a opis odevu
Ako materiál sa používalo hlavne plátno. Neskôr to bolo tzv. zrebné plátno. Robilo sa doma z konopí alebo ľanu. Bolo dosť tvrdé. Po 1. svetovej vojne sa začali používať bavlnené nite, do ktorých vpletali nite konopné. Potom kupovali už len bavlnené plátno. Okrem plátna používali aj ovčiu vlnu, ktorú farbili.
Plátno tkali - drugali, aj z ovčej vlny. Hovorilo sa mu drugané. Z neho sa šili kabanice, nohavice, kožúšky a vlastne mužský beliansky kroj.


Obuv
V lete nosili muži aj ženy krpce. Ušité boli z "krpčovini" - hovädzej kože, ktorá sa močila, aby zmäkla. Krpce si obyvatelia vedeli zhotoviť sami. Neskôr začali nosiť kupované topánky, krpce nosili iba niekedy a zhotovovať ich vedelo iba pár ľudí.
Krpce sa šili z jedného kusa kože. Mali "náprstie", "potpalec" a "patu". Ženské mali na bokoch po jednej dierke, mužské po dvoch. Do ženských dávali "návlaki" - dlhé šnúrky z čiernej ovčej vlny, ktoré sa niekoľkokrát obkrútili okolo nohy. Mužské krpce mali remence - dlhé pásy kože. Do krpcov si nohy zavíjali do "nohavičiek" (ponožky), ktoré mali funkciu pančúch. Plietli sa z bielej alebo čiernej ovčej vlny. Vrchná časť bola umelecky pletená vzorom "na kríže". Na vzorke bývali farby - biela, čierna a červená. V starších časoch existovali len mužské nohavičky a plietli sa veľkými drevenými ihlicami. Neskôr nohavičky nazývali aj štrimfle.
Okrem nich nosili aj onuce - kusy plátna, do ktorých si nohy omotali a obuli krpce.
V zime nosili čižmy z čiernej teľacej kože, ktoré boli hladké a mali hrubú podošvu. Muži mali opätok vysoký 2 cm, ženy vyšší. Do čižiem si obliekali len "nohavičky".
Chlapi nosili aj kamašle. Zhotovovali sa z kože, ktorá siahala od členku po kolená a vpredu sa zapínala. Ku spodu sa zužovala a k vrchu rozširovala. Navliekali si ich na krpce, keď začali nosiť topánky, tak aj na ne. Dôležitú úlohu zohrávali najmä vtedy, keď napadlo vysoko snehu. Kamašle neboli súčasťou starého belanského kroja. Na Valaskú Belú sa dostali podobne ako "rajetki".
Okrem krpcov sa nosili aj "papuče", zhotovené z druganého súkna. Nosili sa hlavne v zime. Aby sa podrážka nedrala, tak sa spevňovala. Túto činnosť volali "mriežanie". Do papúč sa dávali "návlaki" ako do ženských krpcov.


Odlišnosti belianského ľudového odevu od okolitých typov
Beliansky typ ľudového odevu sa od okolitých typov líši vo svojej podstate, ale i v detailoch.
Najväčšia a najviditeľnejšia odlišnosť je predovšetkým v úprave hlavy vydatých žien. Ženy nosili upravenú hlavu do "šati".
Vlasy sa rozdelili stredom na dve časti - "na pútec" a hladko sa sčesali dozadu, kde sa z každej polovice uplietla "šnorka" a vrkoče sa pevne zviazali. Potom sa nasadila "grgula". Vzadu kúsok od seba mala dva vankúšiky, ktoré mali valcovitý tvar. Vankúšiky sa vypchávali vatou, predtym ovčou vlnou. Grgula sa navliekla vankúšikmi dozadu pod vrkoče a vpredu kúsok držala, lebo podopierala ďalšie súčasti zavitia. Vrkoče sa smerom zhora nadol omotali na vankúšiky a pevne ovinuli niťou. Na takto upravené vlasy sa navliekol "čapiec".
Podobne sa hlava zavíjala v Čavoji a Temeši. Jediný rozdiel bol v tom, že belianským ženám vyčnievali spod "šati" uši.
Úplne odlišný spôsob zavíjania hlavy bol v Gápli, kde si ženy dávali na hlavu plátenú šatku, ktorú previazali vpredu nad čelom a v tyle jednofarebnou čiernou šnúrkou alebo vyšívanou stuhou, ktorú vzadu jednducho uviazali.
Ďalšie detailnejšie rozdiely možno nájsť aj na spôsobe šitia jednotlivých častí odevov. Šili sa oveľa zložitejšie, napr. zástera a ženský súkenný kabát "halena".
Dôležitou črtou, podľa ktorej by sa dali diferencovať jednotlivé typy krojov je výšivka. Predovšetkým jej farebnosť, druh výšivky, názvy spôsobov a druhov vyšívania, jej rozloženie na povrchu odevu a veľkosť plochy, ktorú na ňom zaberá.


Zdroj:
Kronika obce Valaská Belá
Iveta Šlabjarová, Diplomová práca, 1993


Súvisiace odkazy: Belianske piesne, Z histórie Valaskej Belej, Nárečová charakteristika, Belianska výšivka, Národopisný slovníček, Mánesovou stopou, 2. svetová vojna ,

Slovensky  Nemecky  Anglicky

Náhodná fotografia






Združenie informatikov samospráv Slovenska



ALTAMEDIA - register firiem